Sticky Logo

Čo hovorí o Slniečku na ceste Dagmar Dianová

Každý z nás pozná Dagmar Dianovú skôr pod menom Didiana. Ako nám sama prezradila, na túto prezývku výrazne reaguje od roku 1997. Meno Dagmar používajú jej známi, keď chcú, aby na nich zdvihla obočie. Sama o sebe tvrdí, že sa snaží prežiť svoj život aktívne, aj keď jej nejako podozrivo rýchlo začal utekať. Vyrastala v Ružinove a v Bratislave plánuje aj zostať. Vyštudovanú má hotelovú školu , ale už od puberty pracuje. Svoju pracovnú kariéru začínala v Československej  televízii a pokračovalo to rozhlasovým vysielaním. Aké boli jej pracovné začiatky, čomu sa momentálne venuje a ako sa dostala k spolupráci s DETSKÁ CHIRURGIA- OZ SLNIEČKO NA CESTE!? sa dočítate v nasledujúcom článku.

Aké je Vaše zamestnanie? 

Živím sa hlasom, rozprávaním, niekto to volá aj moderovanie  a potom aj písaním. Aktuálne vysielam v rádiu Vlna vždy v sobotu a v nedeľu od 12:00. V sobotu mám cestovateľskú reláciu Výlet na Vlne a v nedeľu sa rozprávam s rôznymi hosťami. napríklad už u mňa v Talkshow na Vlne hosťoval aj prednosta na Klinike detskej chirurgie LF UK MUDr. Jozef Babala, PhD, z čoho mám samozrejme radosť. 

Aké boli Vaše pracovné začiatky?

Pokorné a skromne pomalé, ale časom sa človek rozbehne, aby sa potom opäť spomalil, mohol vyhorieť a chytil zase druhý dych… či niečo iné ste sa pýtali?:)

Kedy prišiel impulz, ktorý rozhodol, že sa budete uberať súčasným smerom?

V roku 1993, keď ma na ulici stretol televízny štát Zóny D. Spýtal sa ma v ankete: Čo by som dala do múzea nezmyslov a potom ma zavolali spomínanú reláciu uvádzať. 

Ako vyzerá Váš pracovný deň? Skúste nám ho priblížiť..

To nemôžem, to by ste mi možno aj závideli, by som chcela napísať, ale nie je to pravda.  Niekedy naozaj pracujem od nevidím do nevidím. Príležitosť nie vždy na teba počká a talent nestačí, musíš jednoducho skúšať aj niečo nové. Aktuálne mám rada dni, keď som na cestách a nahrávam s rôznymi zaujímavými ľuďmi, však čo by som si nezaujímavých vyberala. Rozprávame sa o ich obľúbených miestach, práci a historických pamiatkach. Vždy platí, ak chceš niečo zažiť, cestuj, aj keď len auto vymeníš za autobus. To je hneď zmena a dni ti začnú ubiehať pomalšie. Najmä ak sa ten autobus pokazí. 

Mali ste aj iné pracovné sny?

Priznám sa teraz k jednej chybe, bojím sa snívať.  A nestanovím si skoro nikdy ciele. Tak skúsim od Nového roka. Ale vždy to skončí ako predsavzatie, že na neho zabudnem. 

Máte skúsenosti s prácou v zahraničí? Ako ste ju vnímali?

V zahraničí to je vždy napínavé, aj keď už len v Čechách, alebo v Rakúsku. Bolo to ešte na škole, keď som chodila do týchto krajín brigádovať. Potom zopár moderovaní v Prahe a teraz rada chodím nahrávať rozhovory ako sa žije Slovákom v zahraničí, ako sa uchytili. Asi mám šťastie na tých šťastných, alebo sa nechcú schváliť neúspechmi, pretože sú veľmi zdielni a usmiati pri rozhovore, ide z nich dobrá emócia a to človeka nabije do ďalšej práce. 

Venovali ste sa alebo venujete sa nejakej charite? 

Občas zoberiem moderovanie za pekný úsmev, ale  načo o tom písať, lepšie je to urobiť. 

Ako ste sa dozvedeli a prečo ste sa rozhodli pomôcť práve DETSKÁ CHIRURGIA- OZ SLNIEČKO NA CESTE!?

Pali Kelley mi povedal o vašom občianskom združení a s Lenkou Taškovou Valicovou sme nahrali zopár podcastov aj s pánmi doktormi a doktorkami z Kliniky detskej chirurgie. Verím, že si ich vypočujete, mali by byť praktickým sprievodcom, aj pre rodičov detí, ak sa niečo stane. Napríklad ak deti bolí bruško, čo môže byť za tým a tak ďalej. 

Plánujete sa podieľať na nejakých ďalších projektoch v spolupráci s OZ?

Aha, tak ak zabudnem, tu si to potom prečítam, že som to sľúbila.. Tak potom určite áno, plánujem, ak bude mať OZ Slniečko na ceste záujem. A odložte mi tento rozhovor prosím. Ďakujem. 

Určite ste pracovne vyťažená a zaneprázdnená. Ako najradšej relaxujete a dopĺňate energiu? 

Golfom. To je môj obľúbenec číslo jeden, aj keď mi to nejde. Ale trénovať sa mi nechce, takže by som sa tu vôbec nemala sťažovať, že mi to nejde. 

Pár slov na záver? Odkaz pre čitateľov od Vás/ o Vás

Milí čitatelia, ak ste prišli až sem, tak mi to povedzte, ak ma stretnete. A len dúfam, že tento rozhovor čítate pri udalosti, ktorá dobre dopadne. 

Ďakujeme Didiane za skvelý rozhovor a želáme veľa úspechov v osobnom, ale aj v pracovnom živote.