Mimoriadne ľudská a inšpiratívna s úžasnou chuťou pomoci. Študovala personálny manažment a vzdelávanie dospelých. Neskôr sa posunula do sféry Public relations a práce s médiami. Ako ovplyvnil príchod detí jej život? Čomu sa venuje teraz? Toto a oveľa viac sa dočítate v článku s touto skvelou a aktívnu ženou.

VIEME O VÁS, ŽE VÁM NA NEJAKÚ DOBU UČAROVAL IT SVET, NESKÔR PRIŠLI MATERSKÉ POVINNOSTI A ŽIVOTNÉ ZMENY. AKO SA NA TO VŠETKO POZERÁTE S ODSTUPOM ČASU?

Takmer 8 rokov som pracovala v nadnárodnej IT spoločnosti, začínala som tam na pozícií PR špecialistu a presunula som sa na obchodnú pozíciu. Bolo to nesmierne inšpiratívne, ale aj náročné obdobie. Asi príprava na materstvo (smiech). Myslím, že všetko prišlo v tom správnom čase. Lepšie by som to ani sama nevymyslela!

ZMENILI VÁM DETI POHĽAD NA ŽIVOT?

Nepovedala by som, že zmenili pohľad na život. Deti zmenia v živote úplne všetko. Ale k lepšiemu! Všetkému dajú nový rozmer a vďaka nim môžete čokoľvek. Zistíte svoje limity, aj to ako ich bez problémov kvôli ním prekročíte.

KEDY STE SA DOSTALI K DOBROVOĽNÍCKEJ ČINNOSTI? PAMÄTÁTE SI NEJAKÝ ZLOMOVÝ MOMENT?

Myslím, že si to nesiem z rodiny. U nás doma sa veľa rozprávalo o dobre, pomáhaní a podávaní pomocnej ruky slabším. Videla som to u rodičov, a neskôr ma moji starší bratia motivovali k dobrovoľníctvu, skautingu, práci s ľuďmi , či starostlivosti o životné prostredie, pretože ma so sebou brávali na tábory a akcie. Aj ja som chcela priložiť ruku k tomu, ako bude náš svet vyzerať. Od strednej školy som pracovala v neziskovej organizácii. Už vtedy mi prirástla k srdcu práca v treťom sektore, ktorá mi naozaj dávala zmysel.

STE INŠPIRUJÚCA ŽENA. AKO VNÍMATE OBDOBIE SPOLU PRÁCE S NADÁCIAMI, NEZISKOVÝMI ORGANIZÁCIAMI A VYTVÁRANIE PROJEKTOV?

Pre mňa je to esenciálna súčasť môjho fungovania. Nevedela by som žiť bez toho, aby som sa aktívne zaujímala o to, čo sa okolo mňa deje, spoločensky, politicky a aby som sa aktívne nepodieľala na tom, akú spoločnosť vytvárame pre nás aj naše deti. Našich synov učíme zaujímať sa o svoje okolie, pomáhať, byť láskavou a empatickou súčasťou komunity v ktorej žijeme. Lebo v takom svete by som chcela, aby žili a plnili si svoje sny.

PREČO STE SA AJ VY ROZHODLI POMÁHAŤ INÝM?

Som vďačná za to čo som od života dostala. Nie je to samozrejmosť a uvedomujem si to denno-denne.
Každé stretnutie s ľuďmi, ktorí pomoc potrebujú, ale aj s tými, ktorí pomáhajú, však nie je len o „splácaní“ životu za to čo som dostala. Sú inšpiratívne a obohacujúce stretnutia, ktoré dávajú môjmu životu širší rozmer. V Knihe rozhovorov medzi Dalajlámom a Desmond Tutu sa títo duchovní vodcovia zhodujú, že človek, ktorý v sebe nevypestoval súcit s druhými, nikdy nemôže dosiahnuť šťastie. A ja to môžem iba potvrdiť.

ČOMU SA VENUJETE V SÚ ČASNOSTI?

Nuž situácia posledných dní a informácie z Ukrajiny myslím vpadli do života nám všetkým. Mnohí sa pod vplyvom tej hrôzy, ktorá sa deje tak blízko od nás, nevieme sústrediť na to, čo sme doteraz robili, a vrátiť sa k svojim doterajším životom. Takže väčšina mojich aktivít smeruje teraz práve sem. Keď pred niektorými rokmi začala prvá utečenecká vlna a videli sme matky s detičkami na úteku, spolu s inými matkami sme založili projekt Domov na mame. Organizovali sme šitie nosičov, ktoré dobrovoľníci nosili do utečeneckých táborov. O to bolestnejšie nás zasiahlo, že sa situácia zase opakuje, projekt šitia nosičov sa opäť obnovil. Na druhej strane nás pozitívne zasiahla vlna solidarity s ľuďmi, ktorí trpia. Aj tu vidíte zmysel pomáhania a vzájomnej podpory. Nie je to práve solidarita, ktorá nás tieto dni tak pozitívne ovplyvnila a dala nám silu ísť ďalej? Akoby to všetko dobro okolo nás celkom prevalcovalo esenciálne zlo v tankoch, ktoré sme nedokázali vstrebať a pochopiť. Myslím, že podanie pomocnej ruky mnohým zmenilo a ovplyvnilo život. Nájsť v sebe ľudskosť je obohacujúce aj pre nás samých.

AKO STE SA DOZVEDELI O DETSKÁ CHIRURGIA – OZ SLNIEČKO NA CESTE!?

Vďaka mojim dobrým priateľom Zuzke a Paľkovi Kelleyovcom, ktorí stoja za projektom Cirkul’art. V mnohom sa náš pohľad na svet zhoduje, takže sa rada nechám nimi inšpirovať aj vo svojich aktivitách.

AKO ALEBO ČÍM STE PO MOHLI OZ?

Máme okolo seba komunitu skvelých priateľov a stačí mi ohlásiť, že niekde treba pomôcť a nazbieram, čo potrebujem. Som taká zberačka. (smiech) Takže som podporila vaše zbierky. Som vďačná, že môžem aj takto sprostredkovať pomoc a otvárať témy pomáhania a solidarity.

VTEJTO NÁROČNEJ DOBE KAŽDÝ POTREBUJE MALÝ ÚNIK K NIEČOMU, ČO MÁ RÁD. AKO NAJRADŠEJ RELAXUJETE A DOPĹŇATE ENERGIU VY?

Mojim relaxom je pečenie. Preto som aj pred časom vydala kuchársku knihu zdravých a jednoduchých receptov Malou vidličkou, v ktorých nenájdete lepok, laktózu, či biely cukor. Ja sama som na bezlepkovej diéte už desaťročie. Dnes už takmer v každej rodine pribúda niekto s intoleranciou a tak chcem stále viac otvárať túto tému. Lebo aj so stravovacími obmedzeniami sa dá žiť plnohodnotný život a skvelé jedlá sa dajú pripraviť aj z iných ingrediencií, ako sme doteraz používali.

PÁR SLOV NA ZÁVER…

Posledné dva roky boli pre mnohých veľmi ťažké, únavné, frustrujúce a keď už sme videli svetlo na konci tunela, u nášho suseda začala vojna. Bola som však milo prekvapená, koľko ľudí v sebe opäť prebudilo ľudskosť a solidaritu. Takmer každý koho v tieto dni stretávam sa nejakým spôsobom zapája do pomoci, mnohí za cenu straty svojho pohodlia. Veľmi by som si priala, aby sme túto šancu ako spoločnosť využili. Aby sme sa poučili, boli k sebe láskavejší, empatickejší a viac si vážili všetko, čo máme a pritom mysleli na tých, ktorí potrebujú podať pomocnú ruku. Prajem vám, aby ste aj vy pri svojej činnosti pocítili príval dobra a láskavosti, ktorý prebehol našou spoločnosťou.