Vieme, že sa profesionálne venuješ spevu, no čím chcela byť malá Lenka, keď bola dieťa?
Malá Lenka vždy presne vedela, čím chce byť. Už v škôlke ako malé dieťa, keď mi prvýkrát nadšene tlieskalo publikum na súťaži Miss bábika, ktorú som vyhrala najmä vďaka spevu, som vedela, že tento pocit chcem zažívať po celý život. Bola som výborná žiačka a rodičia dlho dúfali, že budem mať nejakú „normálnu profesiu“ doktorky alebo právničky, ale ja som presne vedela, kam budú smerovať moje kroky. Spievala som všade – v kostole, v zboroch, v rôznych kapelách, v baroch, na svadbách, na ulici, na kultúrno-spoločenských akciách, na oslavách. Som veľmi vďačná, že som sa nikdy nevzdala svojho sna a že som nepochybovala o tom, že aj cesta umelca môže byť plnohodnotná a skvelá, „takmer normálna profesia“.
Kto je alebo bol tvojím vzorom pri smerovaní kariéry?
Ako dieťa som priam zbožňovala Michaela Jacksona. Mala som všetky jeho albumy, na stenách plagáty, nahraté VHS-ky s videoklipmi a všetky pesničky som vedela naspamäť. Neskôr sa mi páčili aj kapely, ako Nirvana, Pearl Jam, System of a Down, Foo Fighters. Ale to už bolo skôr o hudobnom žánre, ktorý sa mi páčil. Vzory, ktoré by som zámerne napodobňovala, som nemala.
A vzor v živote?
V živote sa rada nechám inšpirovať múdrymi, scestovanými, zaujímavými ľuďmi. Priam vyhľadávam nekonvenčnosť, inakosť, vybočovanie zo štandardných koľají. Ale vzor ako taký nemám. Skôr by som definovala, že sa rada nechám inšpirovať výnimočnými ľuďmi. Tie inšpirácie si potom aplikujem do života po svojom.
Počas speváckej kariéry si navštívila množstvo krajín. Ktorá ťa oslovila najviac?
Rada cestujem, spoznávam nové krajiny, chute, zvyky, ľudí. Teraz je to iné, lebo mám dieťatko a cestovanie prispôsobujem najmä svojej dcérke. Tá má však evidentne cestovateľské ambície rovnaké ako jej rodičia, pretože sme za jej dva roky života toho pocestovali pomerne dosť a vždy si to užívala úplne najviac. S dieťaťom určite odporúčam kvalitné a renomované hotely v Turecku. Bez dieťaťa, resp. so starším dieťaťom je skvelý Maurícius, romantika vo dvojici je určite dokonalá na Maldivách. Ako speváčka som zažila úžasné koncerty v Nemecku, ale aj v Španielsku a, samozrejme, ani česká rocková scéna doteraz nesklamala.
Aké je byť mamou na plný úväzok a po večeroch písať texty, vymýšľať klipy a koncertovať?
Je to vážne fuška. Som typ mamy, ktorá potrebuje a chce pracovať. Moja práca ma veľmi baví, a tak na úkor spánku, posedávania s inými mamičkami na kávičke mám dokonalú logistiku každého dňa, aby som bola čo najviac s mojou Riankou, ale zároveň aby som mohla skúšať s kapelou, nahrávať v mojom štúdiu, koncertovať alebo hrať muzikál. K tomu patrí tiež administratíva, komunikácia s objednávateľmi, vyberanie kostýmov, príprava merchu, grafiky a tiež rôzne mediálne spolupráce. Takže toho času naozaj nemám nazvyš, ale jednoducho nechcem a neviem žiť inak ako na plný plyn. Naša Rianka má skvelého ocka, ktorý sa o ňu krásne stará, veľmi pomáhajú aj babka s dedkom alebo susedia Drapákovci. To najťažšie obdobie je už za nami, keďže moja dcérka už mala dva roky, takže zvládam toho podstatne viac. V prvom rade som však, samozrejme, mamou. Táto rola je v mojom živote tá najkrajšia a najdôležitejšia.
Ako ťa zmenilo rodičovstvo?
Nemyslím, že ma rodičovstvo zmenilo, skôr ma naplnilo. Som šťastná, že mám krásnu, zdravú, šikovnú a veselú dcérku a byť mamou práve tejto milej osôbke je naozaj požehnaním. Stále som to však ja – temperamentná, akčná, vždy plná nápadov a chutí všetko zvládnuť a zrealizovať, vždy spievajúca a tancujúca, veselá mama po štyridsiatke, len na nižších opätkoch a častejšie v športovom a v pohodlnom oblečení.
Zmenilo materstvo tvoju hudobnú tvorbu?
Áno a dosť zásadne. Predtým som rada písala agresívne, bojovné, tvrdé piesne. Teraz píšem pesničky tak, aby boli pekné, aby si ich raz mohla spievať aj moja Rianka, aby motivovali ľudí byť lepšími, aby v tejto dobe plnej negativity a nepekného správania ľudí voči sebe navzájom prinášali niečo, čo stojí za zamyslenie. Aktuálne je v príprave môj tretí štúdiový album a myslím, že bude v mojej kariére dosť zásadný.
Čo ťa robí šťastnou?
Ja som šťastná stále. Myslím si, že to, ako sa človek cíti, je z veľkej časti aj otázkou rozhodnutia a ja som sa rozhodla, že chcem mať krásny, veselý a zábavný život. Tak aj žijem a o to sa snažím.
Aký je tvoj najlepší liek na ťažký deň?
Smiech mojej dcérky. Nič krajšie nepoznám. Ale ako som spomínala, ak je deň ťažký, nedarí sa, existuje zopár trikov, ako „oklamať“ hlavu a prenastaviť sa tak, aby ten deň za niečo stál. Či už je to dobrá hudba, vtipný film, inšpiratívna kniha, kvalitné jedlo, trochu športu, alebo dvadsaťminútový poobedný „šlofík“, vždy existujú spôsoby, ako sa mať aspoň trochu lepšie.
Na záver ti dáme priestor odkázať niečo našim čitateľom, rodičom a pacientom detskej chirurgie.
Prajem všetkým čitateľom najmä zdravie. Nie je to fráza, že zdravie je najdôležitejšie. Sama veľmi dobre viem, aké to je, ak najbližším to zdravie nefunguje. Mám dvoch ZŤP bratov a aj moja dcérka už za svoj život absolvovala tri náročné operácie, ktoré vďaka Pánu Bohu a skvelým doktorom, chirurgom na Kramároch, dopadli super a už je všetko v poriadku. Preto viem, že zdravie je naozaj to najviac, čo máme. Myslím si, že je dôležité sa o naše telo i dušu starať ako o ten najvzácnejší poklad. Tak vám prajem, aby ste boli vedomí v strave, v nastavení mysle, aby sa vám chcelo hýbať, športovať a tancovať, aby ste sa rozhodli žiť krásne. A tým, ktorí to zdravie nemajú v poriadku, najviac zo srdca prajem, aby sa im polepšilo, aby boli čím skôr v poriadku a aby boli za každých okolností nastavení optimisticky a verili, že sa všetko zlepší. Lebo naša hlava, psychika – to je vážne veľký zázrak.