Dôležitou a neodmysliteľnou súčasťou Kliniky detskej chirurgie NÚDCH Bratislava je MUDr. Erich Murár, PhD, ktorý je vedúci lekár na oddelení dievčat. Je všeobecný detský chirurg s príjemným vystupovaním a veľmi ľudským prístupom tak ku deťom ako aj ku ich rodičom. Pripravili sme si pre neho niekoľko otázok súvisiacich s jeho povolaním, osobnosťou a nezabudli sme ani na štipku z jeho súkromia.
„Tí, ktorých práca nie je o deťoch netušia, o čo prichádzajú. Ja mám to šťastie deťom pomáhať a ony mi to vracajú svojou úprimnosťou. Ich ďakujem pán doktor je naozaj ďakujem.“
Hlavné zameranie pána doktora Ericha Murára je detská trauma. Avšak v jeho profesii sa zaoberá aj inými diagnózami, počnúc patológiou novorodenca až po akútne ochorenia detí hrudníka či brucha.
Prečo ste sa rozhodli pre povolanie chirurga?
Vedel som už ako študent, že budem robiť prácu, kde je pracovný nástroj skalpel. Otázkou bolo, čo presne. Ako plynuli semestre a stretával som sa s jednotlivými odbormi, menili sa aj moje predstavy. Páčila sa mi očná chirurgia, práca na krčnom oddelení, ortopédia.
Kde a čo ste študovali?
Štúdia som absolvoval na Lekárskej Univerzite Jána Amosa Komenského v Bratislave. Po ukončení štúdia som začal ako klasický chirurg.
Aké boli Vaše lekárske začiatky? Boli tiež v Bratislave?
Nie. Po škole, ako mladý lekár som začal pracovať na chirurgickom oddelení v NsP Skalica. Tu mám korene z maminej strany a so starou mamou som tu veľmi rád trávil voľné časy. Po necelých dvoch rokoch som sa presťahoval do Bratislavy. Nastúpil som na Detskú chirurgickú kliniku na Kramároch. S kratšou, štvorročnou prestávkou, keď som robil detského chirurga v DFNsP Banská Bystrica, som v Bratislave až dodnes.
Ktoré zákroky vykonávate na klinike najčastejšie?
Najčastejšia diagnóza u detí je úraz kostí a mäkkých tkanív. Naprávanie posunutých kostí a šitie rán je každodenný chlebík nás detských chirurgov.
Čo máte na Vašej práci najradšej?
Samotnú prácu s deťmi.
A takmer okamžité výsledky. Z pacienta sa v krátkom čase opäť stane nezbedník, na ktorého treba dávať pozor. Sú však aj diagnózy, ktoré sú behom na dlhé trate.
Mali ste niekedy v živote krízu, kedy ste v sebe nevedeli nájsť motiváciu na pokračovanie vo Vašej práci?
Veru, s tou sa bohužiaľ stretávame v našom povolaní neustále. Ale svoju prácu my, lekári ako aj sestry milujeme a takéto krízy vďaka tomu prekonáme.
Čo by človek v tomto povolaní s tak bohatými skúsenosťami poradil mladým začínajúcim lekárom?
„Byť lekárom je poslanie“
Práca lekára je úžasná a nemenil by som ju za nič. Lekár by sa mal venovať iba pacientovi. Keď som nastúpil ako mladý lekár myslel som si, že hneď dostanem skalpel do ruky. A keďže to tak nebolo som sa hneval. Ale pravda je taká, že všetko chce svoj čas. A hlavne pri práci s pacientom. So skúsenosťami príde aj veľa práce a Vy si poviete, že obavy boli zbytočné.
Boli ste spoluzakladateľom Detská chirurgia- OZ SLNIEČKO NA CESTE!? Čo Vás k tomu viedlo? A ako vznikla táto myšlienka?
„Deťom treba dať viac ako len ako lekársku pomoc“
a založenie združenia bola tá správna vec. Keďže úrazy sú najčastejšie a veľakrát sú spojené s nehodou na ceste, podnetom pre názov združenia bolo slniečko na ceste.
„Slniečko sú naše deti“.
Prvou myšlienkou bolo vyzbierané prostriedky venovať na výchovu detí ako sa správne orientovať na ceste na oddelení počas hospitalizácie, ďalej to bola pomoc deťom trvalo postihnutých úrazom na ceste, napríklad finančnou podporou pre rodinu. Keďže aj ostatné ošetrované deti sú naši pacienti, rozšírili sme aktivity na klinike aj pre nich a tiež ich organizujeme aj mimo nej. Z prostriedkov ďalej budujeme lepšie, krajšie a útulnejšie oddelenie pre deti a ich rodičov, aby sa cítili u nás „ako doma“.
Ste vyťažený človek, prezraďte nám, ako najlepšie relaxujete a ako čerpáte nové sily?
Mám rád šport. Energiu si dopĺňam v posilňovni. Keďže čas na behanie po fitnescentrách veľa nie je, zhotovil som si ju v garáži, kde si môžem doma zacvičiť.
Druhý moment je čas s rodinou, hlavne počas dovolenky, keď sme konečne spolu 24 hodín denne a poriadne si to vychutnávame.
Pár slov na záver od Vás……
Zopakujem moje motto z webstránky nášho združenia:
tí, ktorých práca nie je o deťoch netušia, o čo prichádzajú. Ja mám to šťastie deťom pomáhať a ony mi to vracajú svojou úprimnosťou. Ich ďakujem pán doktor je naozaj ďakujem.
Tak ako tento článok začal touto krásnou myšlienkou, tak práve ňou ho aj ukončíme. Pánovi doktorovi MUDr. Erichovi Murárovi, PhD ďakujeme za rozhovor a za to, že s nami zdieľal niekoľko momentov svojho osobného a pracovného života.