Predstavíte sa nám?

Volám sa Roman Koreň a v súčasnosti pracujem na Klinike detskej chirurgie DFNsP v Banskej Bystrici ako prednosta kliniky. Po promócii na Lekárskej fakulte UK v Martine som 1. júla 1996 nastúpil na Chirurgickú kliniku Rooseveltovej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici. Na oddelení detskej chirurgie v tom čase pracoval MUDr. Ján Novotný, ktorý nastúpil rok predo mnou a v súčasnosti je mojím zástupcom KDCH.

Čo vás priviedlo na Kliniku detskej chirurgie?

Neviem presne, čo bolo tým momentom, ale odmalička ma fascinovala medicína. V našej rodine dovtedy nikto nepracoval v zdravotníctve. Môj sen sa splnil v momente, keď som nastúpil na chirurgiu. Za to, že som sa postupne zo všeobecného chirurga stal prioritne detským chirurgom, môže primár Kočajda, ktorého považujem za svojho chirurgického otca, a primár Novotný, ktorý bol a stále je mojou pravou rukou.


Vďaka úžasnému prístupu primára Kočajdu, jeho trpezlivosti, dôslednosti a profesionalite, s akou pristupoval ku každému pacientovi, každej operácii, ale aj k rodičom pacientov a kolegom, sme spolu s doktorom Novotným rýchlo pochopili, že naše kroky budú pokračovať v jeho šľapajach – po chodníku detskej chirurgie. My traja sme v tom období tvorili celý lekársky tím oddelenia detskej chirurgie. Prvú laparoskopickú operáciu sme vykonali už v roku 1996 u 12-ročnej pacientky. Naše úsilie a výsledky našej práce viedli v máji 1998 k zriadeniu primariátu detskej chirurgie. V tomto období sme sa venovali kompletnej detskej brušnej chirurgii, detskej onkochirurgii, hrudnej chirurgii a liečbe vrodených vývojových chýb.


Zmena nastala 28. decembra 2004, kedy bola zriadená samostatná Detská fakultná nemocnica s poliklinikou v Banskej Bystrici. Od tej doby bola súčasťou detskej chirurgie aj detská traumatológia, detská urológia, detská ortopédia, detská gynekológia, detská plastická chirurgia a tiež detská neurochirurgia. Neskôr to bolo detské ORL, detské očné oddelenie a detská maxilofaciálna chirurgia. 1. októbra 2011 sa detská chirurgia v Banskej Bystrici akreditovala a získala štatút kliniky, takže som stál pri jej zrode, v tom čase na pozícii sekundárneho lekára.

Čo zahŕňa práca detského chirurga?

Detská chirurgia predstavuje samostatný špecializačný odbor chirurgie, ktorý sa venuje diagnostike a liečbe (prevažne chirurgickej) detských pacientov s vrodenými vývojovými chybami, akútnymi aj chronickými získanými ochoreniami, úrazmi, ale aj nádormi. Na rozdiel od všeobecnej chirurgie dospelých, detská chirurgia zahŕňa okrem všeobecnej brušnej chirurgie a onkochirurgie aj detskú hrudnú chirurgiu s výnimkou kardiochirurgie, detskú traumatológiu, detskú urológiu, detskú ortopédiu, detskú neurochirurgiu, detskú gynekológiu, detskú plastickú chirurgiu, cievnu chirurgiu, detskú maxilofaciálnu chirurgiu a u nás v Banskej Bystrici aj detské ORL a detské očné oddelenie.

Čím je pre vás detská chirurgia zaujímavá?

Samotná chirurgia je nesmierne zaujímavá svojou rôznorodosťou. Operujeme novorodencov od 500 – 600 gramov až po takmer 19-ročné deti, častokrát vážiace aj viac ako 150 kg. Najťažší detský pacient, ktorého som osobne operoval, mal 174 kg. Ďalej je to výkonová variabilita, operácie v dutine brušnej aj hrudnej, zlomeniny, operácie nádorov, ale aj gynekologické operácie, variabilita vrodených chýb, úrazov, ale aj odlišnosť rastúceho a vyvíjajúceho sa dieťaťa a dospelých detí. V neposlednom rade je detská chirurgia zaujímavá aj tým, že personál pracujúci s deťmi musí byť maximálne empatický, trpezlivý, pokojný a milý. Musíme si získať dôveru a priazeň malých, ešte nehovoriacich detí, ale aj starších ustráchaných detí, ktoré sa hanbia alebo boja priznať a popísať svoje ťažkosti.

Máte skúsenosti aj s prácou v zahraničí?

Ak chceme napredovať a držať trend modernizácie a pokroku, je bezpodmienečne nutné nielen zúčastňovať sa kongresov, ale získavať skúsenosti z vyspelých zahraničných pracovísk. Aj ja osobne som mal možnosť absolvovať niekoľko takýchto stáží, či už to bolo v Hamburgu, Štetíne, Tubingene, alebo v Prahe. Vždy som si odtiaľ priniesol nové informácie, postupy, tipy a triky pri mnohých operáciách, a čo je veľmi dôležité, častokrát som si tiež potvrdil, že zahraniční lekári v mnohých prípadoch postupujú rovnako ako my, teda držíme krok s nimi, resp. nie sme až tak ďaleko za nimi.

Pamätáte si svoju prvú operáciu?

Prvý operačný výkon, ktorý som vykonal ako všeobecný chirurg, bol odstránenie tukového nádoru – lipómu, na krku asi 40-ročného muža. Väčším zážitkom však bola pre mňa prvá laparoskopická operácia hrubého čreva u dieťaťa s Hirschsprungovou chorobou, ktorú sme vykonali v Banskej Bystrici ako prví v rámci Čiech aj Slovenska. Následne sme začali vykonávať aj laparoskopické operácie pre vrodené chyby anorekta. Veľkým prínosom a nezabudnuteľným zážitkom pre mňa bola 8-hodinová asistencia prof. Fuchsovi v Tubingene pri operácii našej detskej onkologickej pacientky.

Akým operáciám sa prevažne venujete?

Ja osobne sa venujem najmä miniinvazívnej, laparoskopickej chirurgii, chirurgii vrodených chýb a onkochirurgii. Okrem toho robím aj diagnostickú a intervenčnú ezofagogastroduodenoskopiu a koloskopie. Aktuálne rozbiehame bariatrickú chirurgiu, teda chirurgiu morbídnej obezity detí. Mojím cieľom, vzhľadom na nadštandardnú spoluprácu s Rooseveltovou nemocnicou, kde majú aktuálne už tretí robotický systém, je rozbehnúť aj robotickú chirurgiu.

Ako dlho trvajú jednotlivé operácie?

Dĺžka operácie závisí od mnohých faktorov. Aj tie najjednoduchšie operácie, ktoré trvajú štandardne 10 – 15 minút, sa môžu skomplikovať a trvať omnoho dlhšie. Sú však operácie, kde už len samotná príprava pacienta na operačnom stole trvá viac ako hodinu, následná operácia potom trvá niekoľko hodín. Pri tých najnáročnejších výkonoch, trvajúcich viac ako 8 – 10 hodín, si už aj operačný tím musí dať krátku prestávku alebo sa musí počas operácie aspoň napiť. Z môjho pohľadu je dĺžka operácie druhoradá. Dôležitejšie ako dĺžka operácie je samotný výsledok. Pre operatéra je oveľa lepšie nebyť pod časovým tlakom, ale operovať trpezlivo, precízne, pokojne, s prehľadom a sústrediť sa len na operáciu. Veľmi dôležitá je pohoda celého tímu.

Udržiavate po operáciách kontakt s pacientmi?

Vždy ma zaujíma pooperačný priebeh každého pacienta, či leží na našom oddelení, na KPAIM, alebo je prepustený domov. Aj keď nie som pri všetkých kontrolách operovaných aj neoperovaných pacientov, od kolegov sa informujem o priebehu a výsledkoch, a spoločne plánujeme ďalší postup. Tak ako každý, aj ja mám viacero pacientov, ktorí sa na mňa obracajú aj po rokoch, posielajú mi novoročné pozdravy alebo oznámenia o maturite či životných úspechoch. Poteší ma aj náhodné stretnutie s pacientmi, ktorých som operoval. Po rokoch sa mi pripomenú a poďakujú, že som im pomohol.

Máte nejaké odporúčania pre deti a rodičov?

V prípade detí sú to najmä odporúčania pre rodičov. Drvivá väčšina úrazov detí do 3 rokov vzniká z neopatrnosti a nepozornosti, prípadne nezodpovednosti ich rodičov. U detí stačí chvíľka nepozornosti a nasleduje pád z prebaľovacieho pultu alebo postieľky. Veľmi často sa stáva, že deti si vkladajú do úst cudzie predmety a hračky – tu by som upozornil na obzvlášť veľkú opatrnosť, čo sa týka malých bateriek a magnetiek, ktoré sú extrémne nebezpečné. V neposlednom rade by som rodičom odporučil, aby komunikovali aj so svojim staršími deťmi, ktoré sa hanbia a boja priznať nejaké ťažkosti (najmä v oblasti genitálu), aby nemuseli ísť k doktorovi, a takto odďaľujú diagnostiku a liečbu neraz aj nádorových ochorení.

Uvedomujeme si, že práca chirurga je náročná. Ako relaxujete?

Práca detského chirurga nekončí na pracovisku v pracovnom čase. Chirurg mnohokrát aj po práci či cez víkendy doma premýšľa, analyzuje a študuje, ako vylepšiť svoju prácu, či urobil všetko, či sa operácia neskomplikuje atď. Na to, aby som mohol svoju prácu vykonávať čo najlepšie, musím aj ja dobíjať baterky. Keďže trávim veľa času v práci, relax pre mňa znamená byť s rodinou. Osobne veľmi rád chodím do prírody, či už je to turistika s manželkou, alebo prechádzky so psom, spoločenské hry s celou rodinou. Po psychicky náročných dňoch je pre mňa relaxom šport a cvičenie. To je dôležité aj po fyzickej stránke, pretože dlhé operácie v neštandardných postojoch sa podpisujú pod problémy s chrbtom a chrbticou. Rád si prečítam dobrú knižku a občas si pozriem zaujímavý film.