Zlomeniny v oblasti lakťa sú „doménou“ detskej traumatológie, najmä suprakondylická zlomenina humeru. Práve lakeť predstavuje oblasť, kde je v súčasnosti jednoznačne preferovaná anatomická zatvorená repozícia (napravenie) a technicky správne vykonaná perkutánna osteosyntéza (fixácia kovovými drôtmi cez kožu). Z prednáškových prezentácií jednotlivých slovenských pracovísk je zrejmé, že tieto zlomeniny sú liečené často neadekvátne, rôznymi metódami, nie sú akceptované exaktné indikačné kritériá. Nezriedka bývajú výsledkom funkčné a kozmetické defekty. Preto je jedným z cieľov práce poukázať na komplexný pohľad na túto problematiku všetkým, ktorí riešia suprakondylické zlomeniny humeru, s pohľadom podporeným vlastnými skúsenosťami a vzťahom autora.
