Dnes má 14 rokov a na to, čo sa jej stalo pred dvomi rokmi, dnes už len spomína.

V deň jej 12. narodenín šla ako zvyčajne na svoj gymnastický tréning. Po úvodnej rozcvičke a niekoľkých správnych skokoch prišiel jeden chybný. Sabina skákala dvojité salto, z ktorého sa nešťastnou náhodou stalo len jeden a pol, a úraz bol na svete. Dopadla na lakte, no čo sa stalo potom, si už pamätá len veľmi matne. Spomína len na hustý dážď a prevoz sanitkou.

Sabinkina mama spomína na prvé pocity, ktoré ju sprevádzali po príchode do nemocnice. „Keď som ju uvidela, mala zakryté ruky. A keď som uvidela tie lakte, nedokázala som s ňou ísť ani na röntgen, lebo jej z rúk trčali kosti. Bolo to strašné. V Galante jej to dali do dláh a prevážali nás sanitkou do Bratislavy. Vedeli sme, že je to zlé, ale nevedeli sme, čo sa s tým bude robiť.“


V Bratislave sa ich ujal MUDr. Dolňák, ktorý viedol operáciu oboch lakťov. „Zavolal si nás s manželom do ambulancie, ukázal nám snímky a vysvetlil, čo ide robiť. Povedala som mu, nech si ju už aj berie a nech spraví všetko, čo je potrebné. Obe ruky mala rovnako rozbité,“ spomína mama. Operácia trvala dve hodiny a do oboch lakťov jej dali vstrebateľné skrutky. Koľko skrutiek však mala Sabinka v lakťoch, nevie, pretože počas roka a pol sa skrutky vstrebali a dnes na RTG snímkach neexistujú.

„Jediné úsmevné na tom všetkom bolo, keď Sabinka začala pred lekármi rozprávať, že jej nesmú poškodiť ani nijako postrihať dres na cvičenie, lebo ho má nový. Bola v šoku a vôbec nič si nepamätá,“ hovorí mama.

Pobyt v nemocnici trval tri dni. Posledný deň v nemocnici dostala na mieru vyrobené ortézy, ktoré jej rodičia dávali dole trikrát denne a rany čistili repíkovým výluhom. Dnes aj Sabinka, aj jej mama spomínajú na prvé sprchovanie, ktoré trvalo dve hodiny. Najzložitejšie však bolo nájsť oblečenie, ktoré sme mohli rozstrihať. A strihalo sa jednoducho všetko od otcových košieľ až po dedove staré tričká.

Po týždni doma sa Sabinka naučila nohami otvárať dvere, pridržiavať si predmety bradou a podobne. Najzaujímavejšie bolo, že aj napriek nehybným rukám dokázala ovládať palce a háčkovať. To sa stalo jej celodennou náplňou práce a na kontrolu v nemocnici priniesla doktorovi vlastnoručne uháčkovanú žirafu.

Ortézy jej po dvoch mesiacoch dali z rúk dole a nasledovali rehabilitácie v piešťanskom Axise. Keď sa Sabinky pýtali, čo je pre ňu cieľom rehabilitácie, ako gymnastka hrdo odpovedala: „Postaviť sa na ruky!“ A to sa jej podarilo! Do tréningového procesu športovej gymnastiky sa Sabinka naplno vrátila minulý rok v októbri – odvtedy súťaží rovnako ako pred zranením.

Ako sama Sabi hovorí: „Nezmenilo sa nič, akurát už neviem lúskať. Ale s tým sa dá žiť.“ 🙂
… a my z redakcie časopisu prajeme Sabi ešte veľa, veľa športových úspechov!