Valerie mala pred sebou úplne obyčajný deň: po škole si upratala izbu, naobedovala sa a popoludní išla na tréning jazdenia.
Na kone chodila pravidelne. Bol to šport, ktorý mala rada a ktorý bol prirodzenou súčasťou jej života.
V ten deň však bolo niečo inak.
„Už vtedy som mala taký divný pocit, kôň bol akýsi nepokojný. Keď som ho čistila, stále kopal nohami a nedal sa poriadne chytiť. Aj počas jazdy sa mi zdal iný. Ťažšie sa zastavoval a nechcel veľmi spomaľovať,“ spomína Valerie. Napriek tomu v tréningu pokračovala. Všetko vyzeralo ako inokedy…
