Valentino je 10-ročný chlapec, ktorý sníval, že sa stane pretekárom. Už od malička mal blízko najskôr k trojkolke a ako rástol si obľúbil bicykel, kolobežku, korčule a dokonca aj štvorkolku. Po nešťastnej nehode, ktorú mal, na jeden z nich už nikdy nezabudne. Nezabudne na bolesť a dlhé týždne v nemocnici. Čo sa stalo a ako to prežíval Valentín nám porozprávala mamina Martina.
Počas rozhovoru sme z jej slov cítili, že toto obdobie bolo pre nich veľmi náročné. Vrátiť sa v čase a spomínať na nehodu a dni strávené v nemocnici alebo zariadeniach nebolo ľahké. O to viac sme vďační, že sme mali tú možnosť priniesť Vám príbeh Valentina, ktorý ako všetky naše predchádzajúce príbehy, napísal sám život.
Čo sa stalo?
Bolo aprílové popoludnie a Valentino sa šiel spolu so svojím otcom previezť na štvorkolke. Chcel vyjsť do kopčeka, ale ako pridal plyn, zo štvorkolky vypadol. Chlapec spadol a dopadol mimo cesty až na pole. Ležal v prilbe a korytnačke na zemi. Po páde k nemu hneď pribehol otec, ktorý zavolal pomoc. Valentino bol v šoku a bolela ho noha. Po príchode sanitky ho vyšetrili a vzali do nemocnici. Chlapec bol celý čas pri vedomí, mal zlomenú nohu v stehennej kosti a reznú ranu nad kolenom. Valentino zostal spolu s mamou Martinou hospitalizovaní na Klinike detskej chirurgie niekoľko týždňov, kde podstúpil viac operácií.
„Dosť sme si tam toho prežili“ spomína mama Martina.
Počas prvého týždňa bol Valentino celý čas v ležiacej polohe s vyloženou nohou so závažím. Lekári mu ranu vyčistili, zašili a čakali ako sa bude rana hojiť. Prišli však komplikácie, pretože v rane bola nielen infekcia, ktorú čistili, ale aj baktéria, ktorú liečili antibiotikami. Lekári usúdili, že je potrebné dať Valentinovi na nohu externý fixátor, s ktorým musel fungovať tri týždne. Po tomto čase dali Valentinovi dole fixátor a vzhľadom na jeho váhu, mu vložili do stehna klin, s ktorým sa musel naučiť chodiť. Rodina bola Valentinovi najväčšou oporou a celý čas bola pri ňom jeho mama.
Ako to prežíval Valentino?
Ako spomína mamina:
„Prežíval to ťažko, plakali sme obidvaja.“
Počas hospitalizácie ich pravidelne navštevovala aj psychologička, ktorá sa im počas týchto ťažkých dní snažila pomôcť. Pomohla im nielen ona, ale podržali ich aj lekári a sestričky.
Ako prebiehala liečba?
Keďže Valentino dlhodobo ležal, bola potrebná rehabilitácia. Valentino bol doma tri týždne, kde ho navštevoval fyzioterapeut a cvičil s ním 2x do týždňa. Jeho noha aj koleno boli opuchnuté a to si vyžadovalo následnú liečbu a postupné rozhýbanie sa, k čomu prispelo aj liečenie v Kováčovej. Momentálne už dokáže na nejaké percento zohnúť koleno a pohybuje sa s pomocou barlí. Veľmi usilovne rehabilituje, cvičí a pracuje na tom, aby bola noha a ohyb v kolene flexibilnejší a on samostatnejší. Čaká ho kontrola, ktorá ukáže, ako sa posunul a čo bude ešte potrebné absolvovať, aby sa vrátil späť do bežného života a k aktivitám, ktoré má Valentino tak rád. Prajeme Valentinovi a jeho rodine veľa síl do ďalších dní a do života.
Ďakujeme.